Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

vravím si

nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky... ale tento raz som predsa nevystúpila... a tak naťukám www.blog.sk a idem sa pozrieť čo nové...
mená veru už ani nepoznám a tak sa preklikám poniektoými, ktoré dobre poznám... veru sa veľa z nás odmlčalo... ale nevadí... nostalgickou náladou sa prechádzam sem a tam a čítam si svoje staré "veľdiela"... a veru... neverili by ste, ale kto ma pozná, ten by aj uveril... po lícach mi začali tiecť slzy... nie jedna, nie ani tri... padali jedna za druhou ako hrach, vlhké mi dopadali na chrbát ruky a ja som sa nestíhala diviť...

ešte som sa na chvíľu chcela zastaviť, ale už to nešlo... stlačila som ten krížik a slzy sa rinuli ďalej po tvári... bolestne si dláždili cestičku k perám a odtiaľ znova a zas kvap kvap na ruku...

jazykom som zacítila tú slanú príchuť bolesti... neviem prečo sú slzy slané, mali by byť tak podľa obsahu... trpké od sklamania a bolesti snáď, alebo sladké ako smiech jarných večerov... ani neviem

čo tým chcem povedať...? ťažko sa mi sem vracia... tu sa začalo niečo, čo sa už dávno skončilo... moje srdce pod tou ťarchou nevládze načerpať krv a vypudiť ju do tela...

no a čo? tak mi je smutno... vám sa nestáva?

takto to vidím ja :o.) | stály odkaz

Komentáre

  1. yw
    je trápne odkazovať na vlastný článok :) .. ale včera som o tomto podobnom písal ... o malom návrate do minulosti .. a bolo mi do plaču
    a k niektorým veciam je ťakžé a zvláštne sa vrátiť
    publikované: 13.03.2006 23:40 | autor: mŕtve nebo (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. to tak pride casom...
    Clovek sa dostane do veku, ked zacne pozerat spat a hodnotit. Obcas to doprevadzaju slzy, niekedy smiech, niekedy bolest v srdci, inokedy radost na dusi.

    Jedno je vsak pravdou, minulost je ista, nejde vratit spat, mozeme iba spominat. A potom sa pozrieme do buducnosti a spozname ten strach z neznameho. Pokrutime hlavou a uvedomime si, ze zijeme teraz a tu, v pritomnosti, ktora vsak o sekundu bude minulostou.
    publikované: 14.03.2006 09:13 | autor: dmiba (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. slzy
    su slane ako moria a oceany, ktore pokryvaju prevaznu cast nasej modrej planety

    aj slzy treba precitit, niekedy su vzacne
    publikované: 14.03.2006 09:20 | autor: lulla (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. :)
    neuveritelne si pokrocila dopredu bez toho, aby si stratila svoje ja, tesim sa s Tebou, Tvoje clanky su stale lepsie :)
    publikované: 14.03.2006 12:46 | autor: essence (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. ale nemyslim si,
    ze toto je jedna rieka a tamto druha ... jednoducho mas kamosov tu a trocha inych tam. A tu sa nikto nenastve, ze davas prednost tym inym.

    dmiba - to hodnotenie a pozeranie spat je narocne a castokrat bolestive, stastny to clovek, ktoreho sprevadza radost a smiech, obrovskym uspechom je aj "obycajna" spokojnost
    publikované: 15.03.2006 07:58 | autor: bowden (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. ywana, len plač, moja, plač
    poplačú si s tebou mnohí z nás. takéto slzy sú o spojení sa so sebou, o dotyku so svojou životnou silou, so svojím najhlbším JA. a ten dotyk nám dáva energiu a životu zmysel a smer...
    publikované: 17.03.2006 08:07 | autor: hogofogo (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. :_)
    yw :)plac ci neplac..
    je super citat vlastne riadky po hodnom case..mesiacoch, rokoch. Mne sa casto stava ze "toto som ja pisal?"..ako keby som cital novy text ;_)) ..a je to aj take super. Obcas sa za seba hanbim trochu a obcas som na seba hrdi.. je to fajn..
    A to si prectav, az to budeme citat o 20 rokov!! .. a nase deti... hehe :DDD
    publikované: 24.04.2006 19:25 | autor: matushiq (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. obcas ani neverim ze som to napisal ja ...
    Casom sa mi tie clanky zdaju krajsie a pritom ked nieco pisem zda sa mi to hrozne az po case akoby ten clanok dozrel. Obcas sa mi zda ze to musel za mna niekto prepisat, to predsa nemohlo byt take dobre. Potom pride smrt, v mysli sa premietne cely zivot a ja si poviem bolo to nadherne a tak sa vratim a prezivam to vsetko zas a znova. Obcas ma prekvapia ludia, ktori si ma pametaju a odniekial ma poznaju, vraj ma uz stretli, nemozem im povedat ze to bolo v predchadzajucom zivote, neuverili by a okrem toho si to nepametam, dobrovolne som zabudol. Inac tento blog som nasiel dnes je nadherny na prvy pohlad, idem sa zacitat dalej.
    publikované: 24.09.2006 21:13 | autor: ZiN (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014